Náš prápor zaujal pozície na frontovom úseku vpravo (západne) od cesty pri Vyšnom Svidníku. Do Kružlovej jazdíme cez Kapišovú, ktorá je pod nepriateľskou delostreleckou paľbou, takže tam chodíme len v noci.
 
Medzi Kapišovou a Kružlovou došlo k ťažkým tankovým bojom, je tu priam cintorín tankov. Všetky rozbité a obhorené, spolu som videl tridsaťdva.
 
Dvanásta tanková brigáda Sovietskej armády spoločne s jednotkami 305.streleckej divízie dostala bojovú úlohu prelomiť obranu nepriateľa na čiare Kružlová – Dobroslava údolím potoka Kapišovka a pokračovať v smere útoku na Nižný Komárnik – Hunkovce. Bolo to dvadsiateho piateho októbra. V ťažkom nezjazdnom teréne s obmedzenými manévrovacími možnosťami – veľmi ťažká úloha.
 
 
 
Nepriateľské jednotky, bojujúce na výšine Obšár južne od Nižného Komárnika, si uvedomili následky odrazenia tejto jedinej ústupovej cesty. Preto sa tu nepriateľ tak zúrivo bránil. Okrem protitankového delostrelectva, nasadil do boja tanky a letectvo.
 
 
Tanková brigáda sa v pomerne úzkom údolí, nemohla plne rozvinúť a zaútočiť všetkými tankami súčasne. Bola to vlastne bitka čelných tankov, na nepriateľskej strane podporovaná paľbou protitankových diel i dobre zakopaných pešiakov s pancierovými päsťami / panzerfaustami.
 
 
Odvaha sovietskych tankistov bola však nesmierna. Na miesto zasiahnutého tanku ihneď nastúpil ďalší. V ťažkom boji postúpili až k južnému okraju obce Kapišová. Dedina je úplne zničená. Nikde ani živej duše.
 
 
 
 
,,Údolí smrti,,  je tu zrejme viacero. Poliaci nazývajú ,,Dolinou snrti,, údolie medzi Iwlou, Teodorowkou, mestom Dukla, obcou Hyrowou na juhu a výšinou 534 na severe(nazývali sme ju kóta smrti). My sme,, Údolím smrti,, bežne nazývali údolie medzi Kružlovou a Kapišovou.
 
V zápise z 20.novembra 1944 Zomr popisuje svoje pochmúrne dojmy tiež z ,,Údolia smrti,,. Píše o rozkladajúcich sa mŕtvolách ľudí a koní, ale nezmieňuje sa tu o zničených tankoch.
 
 
 
Keďže v dňoch dvadsiateho až dvadsiateho piateho novembra sa bojovalo o výšinu Obšár i priľahlé obce a Jozef Zomr píše o mnohonásobných ozvenách vojnovej vravy v ,,údolí smrti,, , je pravdepodobné, že mal na mysli údolie medzi Krajnou Poľanou a Bodružalom, ktoré vtedy tiež dostalo tento príznačný názov.
 
 
 
Z denníka poručíka Jozefa Zomra, proviantného dôstojníka tretieho pešieho práporu (Dukla večne živá)