Vojnový cintorín Príkra (1. sv. vojna)

Vojnový cintorín v obci PríkraVojnový cintorín v obci Príkra patrí medzi menšie cintoríny. Vojnový cintorín bol súčasťou obecného cintorína. Pozostáva iba z dvoch vojnových hrobov. Hrob č. 1 patrí do kategórie hromadných a je v ňom spolu pochovaných 23 vojakov. Hrob č. 2 patrí medzi spoločné hroby. V tomto hrobe sú pochovaní traja vojaci. Spolu je na cintoríne pochovaných 26 obetí prvej svetovej vojny, ktoré padli v okolí obce.

Archívna zložka obsahuje niekoľko ďalších informácií o obetiach. Známa je identita troch rakúsko-uhorských vojakov z Pešieho pluku honvédu č.17. Všetci traja padli vo februári 1915.
Spolu je na cintoríne pochovaných dvadsať tri rakúsko-uhorských vojakov a traja ruskí vojaci. Ruskí vojaci sú pochovaní v spoločnom hrobe č. 2 a rakúsko-uhorskí vojaci v hromadnej šachte č. 1.331

Tento cintorín nie je pôvodný. V máji 1922 pristúpili žandári zo stanice v Krajnej Poľane k sústredeniu vojnových hrobov aj v katastri obce Príkra. V okolí obce sa našlo 20 vojnových hrobov. Väčšina hrobov sa nachádzala severozápadným smerom od obce v lokalitách „Dolky“ a „Kilov.“ Niektoré hroby sa však nachádzali aj na pozemkoch občanov neďaleko obce. Exhumačná komisia pod vedením strážmajstra Františka Kolofiša a richtára Mitra Mitrušku dňa 2.mája 1922 vykonala exhumáciu všetkých identifikovaných hrobov z katastra obce a pozostatky exhumovaných vojakov boli prenesené na obecný cintorín v obci Príkra. O nové hroby sa staral miestny roľník Ján Bilý, ktorý za túto činnosť dostával ročný udržiavací paušál.

V súčasnosti už po vojnových hroboch na tomto cintoríne niet ani stopy. Vzhľadom na fakt, že nedokážeme lokalizovať rozptýlené vojnové hroby, môžeme považovať vojnový cintorín Príkra za zaniknutý. Obete vojny pochované
na tomto cintoríne by si bolo potrebné uctiť aspoň v symbolickej rovine, a to umiestnením symbolického kríža a informačnej tabule, ktorá by pripomínala históriu zaniknutého vojnového cintorína.

Zdroj: Mementá prvej svetovej vojny, Diel III. M. Drobňák, M. Korba, R. Turik, REDOS 2010, Klub vojenskej histórie Beskydy