Doc. PhDr. Michal Blicha Csc.,
Pedagóg a jazykovedec
Narodil sa 23.10.1930 v Príkrej, okr. Svidník. Študoval v Prešove, Košiciach a na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave odbor slovenský jazyk-ruský jazyk. Po skončení učil na Pedagogickej škole v Prešove (1954-1958) ako učiteľ, v r. 1959-1961 na 1. Základnej deväťročnej škole v Košiciach (zástupca riaditeľa), v r. 1961-1964 bol pracovníkom Katedry slovenského jazyka a literatúry Pedagogického inštitútu v Prešove, v r. 1964-1996 pracovníkom Katedry slovenského jazyka a literatúry Pedagogickej fakulty UPJŠ v Prešove, od r. 1997 Prešovskej univerzity, kde pôsobil ako asistent, odborný asistent a docent. V r. 1971 získal titul PhDr., 1976 CSc. a v r. 1978 sa habilitoval za docenta. V r.1979-1980 bol vedúcim katedry, v r. 1980-1985 prodekan fakulty. V rokoch 1997-2007 pôsobil aj na Katedre knižničných a slovacikálnych štúdií Fakulty humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity v Prešove.
V r. 1980-1981 pôsobil na Univerzite v Novom Sade (Juhoslávia) a v r. 1987- 1989 na Univerzite Klimenta Ochridského v Sofii (Bulharsko) ako lektor slovenského jazyka. Vo vedeckom výskume sa sústredil na onomastiku (výskum – vznik – vývoj a fungovanie vlastných mien, najmä chotárnych názvov, miestnych názvov, živých mien, priezvisk a pod.).
Pracoval aj v oblasti slavistiky a slovensko-ukrajinských kontaktov. Je autorom a spoluautorom mnohých odborných štúdií a článkov z oblasti onomastiky a jazykovedy uverejnených v publikáciách, zborníkoch a odborných periodikách.
Z jeho bohatej publikačnej tvorby hodno spomenúť také práce, ako: Využitie ukrajinského nárečia na východnom Slovensku pri vyučovaní slovenského jazyka (1967), Slovenské prvky v ukrajinskom nárečí na severovýchodnom Slovensku (1968), Chotárne názvy zatopených obcí na Ondave pri priehrade Domaša (1969), Zemepisné názvy Ondavskej a Toplianskej doliny (1975), Charakteristika názvov ulíc okresných miest Východoslovenského kraja (1986), K jazykovej charakteristike priezvisk na východnom Slovensku (1989), Z problematiky vlastných mien v hornej časti Ondavy (1991), Migračné prvky vo východoslovenských priezviskách (1995), Nárečové prvky vo východoslovenských priezviskách (1995), Typonymia Ondavskej a Toplianskej doliny : slovensko-rusínske jazykové kontakty v chotárnych názvoch (1996) a i. Je spoluautorom vysokoškolských príručiek pre študentov Metodika výskumu vlastných mien (1975) a Úvod do onomastiky (1986).
Bol hlavným organizátorom onomastického výskumu na východnom Slovensku, organizátorom viacerých slovenských onomastických konferencií s medzinárodnou účasťou. Zúčastnil sa tiež mnohých medzinárodných konferencií a kongresov v zahraničí (Lipsko, Berlín, Praha, Varšava, Krakov, Moskva, Sofia atď., na ktorých vystupoval s referátmi (vyšli v zborníkoch)). Michal Blicha nezabúda ani na svoje rodisko. V r. 1994 vydal informačno-propagačný materiál o dejinách rodnej obce pod názvom Príkra (Prykra) (Príkra : Spoločenstvo urbárskeho a súkromného lesa Príkra, 1994). Pri príležitosti 450. výročia prvej písomnej zmienky a prijatia obecných symbolov obce Príkra vyšla v roku 2006 rozsiahla jubilejná monografia Príkra, ktorej Michal Blicha bol hlavným autorom (Blicha, Michal – Custer, Richard – Grešlík, Vladislav: Príkra : Prešov, Akcent Print, 2006. 160 s.).
Meno Michala Blichu sa dostalo do súbornej personálnej bibliografie slovenských slovakistov a slavistov, ktorá vyšla pod názvom Slovenskí jazykovedci v r. 1987 (Martin : Matica slovenská, 1987) a v roku 1998 v Bratislave vo vydavateľstve Veda pod rovnomenným názvom Slovenskí jazykovedci, a jej autorom je Ladislav Dvonč. Profil Michala Blichu je uverejnený aj v slovníku Vlastivedný slovník Rusínov-Ukrajincov (Prešovsko) (Krajeznavčyj slovnyk rusyniv-ukrajincov. (Prjašivščyna), ktorý vydal v Prešove Zväz Rusínov-Ukrajincov Slovenskej republiky v roku 1999. Michal Blicha bol uznávaným odborníkom doma i v zahraničí.
Zdroj: http://podduklianskakniznica.sk/knihovnik/6.pdf
Doc. PhDr. Michal Blicha Csc., 8.1.2017 zomrel vo veku 86 rokov . Pochovaný je v Prešove. VIČNAJA JEMU PAMJAŤ!
PhDr. Štefan Blicha CSc.
PhDr. Štefan Blicha CSc., odborník v oblasti krásnej literatúry. Bol vyučujúcim na Katedre ruského jazyka. V roku 1968 nespravodlivo vylúčený z UPJŠ. Po roku 1989 bol úplne rehabilitovaný a venoval sa svojej obľúbenej pedagogickej činnosti v špecializácii literatúra rozprávok. Bol milovník prírody, turista a lyžiar. Príkra bola jeho najobľúbenejším miestom na zemi. Zomrel 23.4.2019. VIČNAJA JEMU PAMJAŤ!
Ján Skljarský – Juhasevič
(* 1741, Príkra – † 15. december 1814, Nevické, Podkarpatská Rus) bol rusínsky učiteľ a básnik.
Vyštudoval vo Ľvove za kantora a učiteľa. Bol učiteľom, folklóristom, ikonopiscom, ilustrátorom a poetom na Podkarpatskej Rusi.
Skljarský – Juhasevič sa učil cirkevný spev, maliarstvo kníhtlače a taktiež prepis kníh v Haliči (1756-1750). Po absolvovaní školy bol učiteľom národnej školy v niekoľkých dedinách. V roku 1795 sa usadil v obci Nevické severne Užhorodu.
Skljarský – Juhasevič bol zapisovateľom duchovných (religióznych) a občianskych presní. Zapísal 30 rukopisných zbierok, okrem iného 3 almanachy (kalendáre) 1807, 1809, 4 spevníky a 7 zborníkov cirkevných piesní (irmologionov). Osobitné postavenie v jeho tvorbe má zbierka príslovie a morálnych zásad pod názvom: Všeobecne príslovia v spolku neučených. Je čas mlčať a rozprávať je súčasťou almanachu z roku 1807 roku. Svoju tvorbu doplnil vlastnými knižnými ilustráciami.
Ešte v roku 1789 napísal v Príkrej svoj Akatistník. Doteraz nevieme prečo, ale Juhasevič opustil rodnú obec a svoju činnosť zasvätil
farnosti Nevické na Zakarpatskej Ukrajine. Tu „dvadsať rokov príkladne slúžil miestnej cerkvi a ako ďalej dopĺňa latinský zápis na marginálii – „bol činný vo viacerých povolaniach, pôsobil ako richtár, hostinský, kurátor a kantor v chráme, kolár, roľník a znamenitý pisár.
Cirkevný spev sa začal oficiálne kultivovať v Karpatskej Rusi v 18. st. Prvýkrát sa začal učiť v Bohosloveckej škole v Mukačeve (1744) a v Gréckokatolíckom učiteľskom seminári v Užhorode, založenom 1794 roku biskupom Andrejom Bačinským (školskom zariadení pre prípravu kantorov a učiteľov). Približne v tom istom čase profesionálny hudobník, kantor, zapisovateľ melódií – Ján Juhasevič-Skljarský stvoril sedem rukopisných kníh cirkevnej hudby („irmoloji“).
Zachované marginálie a datovanie vzniku Juhasevičových diel svedčia o skutočne aktívnej práci prepisovača. Bukovskij potvrdzuje, že „neskôr začal písať a aj keď mal mnoho iných povinností, neprestal až do dňa svojej smrti. Písanie prerušil iba kvôli nejakej slabosti a na prvý deň Paschy. Osobitne produktívne boli roky 1800-1801, kedy prepísal dva irmologiony a typikon. Práve tak v roku 1807 stihol pripraviť dva kalendáre, triodion a spevník paraliturgických piesní. Vo všeobecnosti sú medzi vznikom jednotlivých diel len krátke časové prestávky, predovšetkým v prípade jeho posledných známych titulov. Podľa záznamu Juhasevič dokončil štvrtý spevník 25. júla 1811 a už o mesiac neskôr, teda 31. augusta 1811 začal prepisovať svoj posledný známy irmologion. Autor dokonca pracoval na prepise diel súčasne. Potvrdili to zápisy obidvoch irmologionov z roku 1809. Prvý z nich Juhasevič dokončil 30. októbra, pričom prácu na druhom z nich zavŕšil o týždeň neskôr. Nie je známe, koľko diel Juhasevič v skutočnosti vytvoril. Poznáme najmä jeho mladšie tituly, no samozrejme, nemôžeme vylúčiť, že podobne aktívnym prepisovačom bol aj v staršom období svojej tvorby. Mnohé jeho diela mohli byť zničené, alebo ešte len čakajú na svoje objavenie.
IRMOLOGION Spevy ruténskych irmologionov 17. – 20. storočia, Byzantská a ruská tradícia liturgického spevu
Rukopisny_irmologion_Jana_Juhasevica_Skljarskeho z rokov 1800-1801
Zdroj: http://worldcat.org/identities/lccn-n2003098991/
Zdroj:https://sk.wikipedia.org/
Zdroj: http://www.rusynacademy.sk/slovak/sl_muzika.html
Zdroj:
VIČNAJA JEMU PAMJAŤ!