zdroj: Wikipedia

TOMÁŠ HOFÍREK : FRONTOVÉ BOJE NEMECKEJ 1. TANKOVEJ ARMÁDY VO VÝCHODNÝCH KARPATOCH NA JESEŇ 1944

Dostupné verejne online 04/2020 na : http://www.rtvs.org/media/a542/file/item/sk/0000/juraj-vyboh2.358.pdf

Strany 195 až 199

12. októbra sa začali opäť tvrdé útoky, keď sa Sovieti pokúsili na frontovom úseku v operačnom priestore 1. tankovej armády znovu o celkovú ofenzívu. V každom prípade museli sovietski velitelia konštatovať, že ich preťažené zväzky nemajú silu na prerazenie obranných postavení 1. tankovej armády. Nové obranné opatrenia skupiny armád A boli také úspešné, že protivníkove útoky od 15. októbra utíchli. Boje opäť vzbĺkli už o päť dní neskôr v operačnom priestore XXIV. tankového zboru, pretože Sovieti sa predsa len pokúsili dosiahnuť vytýčený cieľ útoku, ktorým bol Prešov. Ďalšie zachované hlásenie pochádza z 20. októbra. Podľa denného hlásenia z 21.10. bola armádna skupina Heinrici zrušená. Ďalšie hlásenia, vrátane tohto pochádzajú od veliteľstva 1. tankovej armády (Pz.A.O.K. 1) . Dôvod zrušenia armádnej skupiny Heinrici nie je uvedený. Je možné, že nejako súvisel s rastúcou nespoľahlivosťou maďarských jednotiek 1. armády, ktorá jej bola podriadená. 16. októbra dokonca došlo k prechodu jej veliteľa genplk. Miklósa s časťou svojho štábu na sovietsku stranu. Ide však len o moje dohady. V priestore XXIV. tankového zboru bola v tento deň hlásená silná nepriateľská paľba všetkých zbraní proti postaveniam 75. pešej divízie na úseku od Krajnej Bystrej až k ľavej divíznej hranici. V úseku 357. pešej divízie po odrazení útoku 2 nepriateľských rôt severne od Nižnej Písanej zaútočil nepriateľ juhovýchodne od Vyšnej Písanej v sile práporu po bubnovej delostreleckej paľbe, mimoriadnej sily, vrátane ťažkých kalibrov a prerazil hlavnú bojovú líniu.

V priebehu dňa sa mu podarilo prienik rozšíriť do hĺbky a šírky 2 km. Ďalšiemu prieniku severozápadne od Nižnej Písanej nasadené nemecké zálohy po tvrdom boji zamedzili. Išlo o útok jednotiek 1. ČSAZ spolu s tankistami 12. gardovej tankovej brigády a pechotou 305. streleckej divízie, ktorého cieľom bolo prelomiť obranu 357. pešej divízie pri Nižnej Písanej a zmocnenie sa osady Ladomírová. Nasledujúci deň (22. 10.) pokračovali tvrdé boje v priestore 357. pešej divízie XXIV. tankového zboru. Nemeckým jednotkám sa podarilo s vypätím všetkých síl odstrániť prienik z predošlého dňa a v značnej miere znovu dosiahnuť starú hlavnú bojovú líniu. Do severnej časti obce Nižná Písaná prenikol popoludní nepriateľ a došlo k bojom dom od domu. V týchto bojoch bol 357. strelecký prápor (Füs.Btl.) bojujúci spoločne s útočnými delami zdecimovaný až na 15 mužov. To svedčí o urputnosti bojového nasadenia na oboch stranách.

Ráno 25. 10. započali sovietske jednotky 305. streleckej divízie podporovanej tankami 12. gardovej tankovej brigády útok od Nižnej Písanej smerom na Kapišovú. Sovietske tanky podporované bojovým letectvom postupovali husto zamínovaným údolím potoka Kapišovka po jedinej ceste, schopnej uniesť ťažkú techniku. Nemci tu prisunuli snáď všetky dostupné protitankové prostriedky a spôsobovali útočnému čelu vysoké straty. V tento a v nasledujúcich dňoch sa sovietske tanky len veľmi ťažko prebíjali k ceste vedúcej od Duklianskeho priesmyku smerom na juhozápad (k dnešnému Svidníku).

O týchto krvavých bojoch v priestore, ktorý je dnes nazývaný „Údolie smrti“, vypovedá denné hlásenie 1. tankovej armády z 26. októbra: 357. pešia divízia odrazila na pravom krídle viaceré úderné oddiely. Po hodinovej najprudšej palebnej príprave nastúpil protivník znovu do útoku pechotou a tankami v priestore juhovýchodne od Vyšnej Písanej – južne od Nižnej Písanej. Bol podporovaný silnými leteckými zväzmi a prudkou delostreleckou paľbou. Tankami a zosadnutou pechotou prerazil v údolí potoka južne od Nižnej Písanej slabo obsadené zaistenia a dočasne sa dostal až k severnej časti obce Kapišová. Postavenia južne od Nižnej Písanej boli Nemcami udržané. Delostrelecká paľba z otvorených postavení prinútila zničením 3 tankov Sovietov k tomu, aby sa obrátili naspäť. Na ťažkom obrannom boji sa podieľalo aj ľavé krídlo pešej divízie. Hlásenie z 27. 10. opäť chýba. V tento deň sovietski tankisti ovládli Kapišovú, potom ale došlo k silnému nemeckému protiútoku za podpory obrnených vozidiel. V tankovej bitke prišli obe strany o väčšinu tankov a front tu opäť ustrnul. Popri ťažkých stratách spôsobených útočiacim sovietskym jednotkám zaznamenala značný úbytok síl aj 357. pešia divízia. Bola preto na prelome októbra a novembra vystriedaná 168. pešou divíziou presunutou z okolia Humenného (do podriadenosti XXIV. tankového zboru prešla 26. 10.69)

Vzhľadom na to, že v priestore bránenom XXIV. tankovým zborom Nemci disponovali dostatočnou obrannou silou, musel 1. ukrajinský front aj v tomto priestore bojov okolo 26. októbra zastaviť svoje útočné operácie. K dispozícii je hlásenie z 28. 10. V týchto dňoch bolo SNP už porazené, a tak jeden z hlavných cieľov karpatsko-duklianskej operácie, ktorým bolo vytvorenie koridoru do povstaleckého územia stratil zmysel. 38. armáda prešla do obrany na línii Łaisce – Polany – Kapišová. V útočnej činnosti mal pokračovať len 67. strelecký zbor a 1. ČSAZ. V priestore 357. pešej divízie boli útoky na oboch stranách odrazené za cenu citeľných strát.

Útok sovietskych jednotiek tu podľa nemeckých údajov stroskotal v sústredenej paľbe nemeckého delostrelectva za cenu 5 zapálených tankov. 29. októbra sovietske útoky na úseku XXIV. tankového zboru postupne slabli. Silnejší útok proti svojmu východnému frontovému úseku zaznamenala 68. pešia divízia. Útok v sile 1 a pol pluku bol odrazený. Silnejšia nepriateľská činnosť v dňoch 29. – 30. 10. bola vyvíjaná aj na pravom krídle 1. tankovej armády v úseku XXXXIX. horského zboru, kde sovietske vojská márne útočili s ťažiskom položeným na cestu do Michaloviec. Napokon sa im predsa len podarilo na široko napnutom fronte XI. armádneho a XXXXIX. horského zboru dosiahnuť určité úspechy.

Na konci denného hlásenia z 30. 10. sa nachádza zaujímavý údaj. Ide o stručnú informáciu, že pancierový vlak 22 (Pz. Zug 22) došiel do Kysaku a dal sa do pohybu smerom na Krompachy (nach Krompachy in Marsch gesetzt). Bol podriadený veliteľovi tylového armádneho priestoru 531, ktorého jednotky pacifikovali slovenské povstanie od východu. Nie je jasné, že odkiaľ došiel – pravdepodobne od juhu. Podľa nepotvrdených informácií bol tento vlak prítomný na Slovensku v priebehu novembra. Tento údaj zvyšuje počet doposiaľ identifikovaných nemeckých pancierových resp. improvizovaných pancierových vlakov nasadených v tomto období na území Slovenska na číslo šesť.  Súprava pravdepodobne pozostávala zo značnej časti z koristných poľských pancierových vozňov. Výzbroj tejto súpravy v roku 1944 (presnejší časový údaj, resp. presné zloženie počas pôsobenia na území Slovenska zatiaľ chýba) pozostávala z ľahkého poľného kanónu 75 mm leFK 02/26(p), štvorhlavňového spraženého protilietadlového kanónu 20 mm Flakvierling 38 kalibru 20 mm, mínometov sGr.Wr 34 kalibru 80 mm, plameňometov Flammwerfer 41, ľahkých tankov Pz.Kpfw. 38 (t) Ausf. G ako aj obrnených automobilov Panhard 204 (f), prispôsobených pre jazdu po koľajniciach.

Posledné hlásenia 1. tankovej armády uložené vo VHA Trnava pochádzajú z 2. a 19. 11. a 16. 12. V tom čase už však bolo SNP porazené a karpatsko-duklianska operácia skončila.

Pozri tiež: 1. československý armádny zbor

Encyklopédia BELIANA SAV: https://beliana.sav.sk/heslo/karpatsko-duklianska-operacia