Cesta vojnových hrdinov

Vojenské historické múzeum – Múzejné oddelenie Svidník

Múzejné oddelenie Svidník, ako súčasť Vojenského historického múzea so sídlom v Piešťanoch nadväzuje svojou odbornou múzejníckou činnosťou na tradície niekdajšieho Dukelského múzea, ktoré bolo vo východoslovenskom meste Svidník založené v roku 1965. Vo svojej výskumnej a dokumentačnej činnosti sa Múzejné oddelenie Svidník orientuje a špecializuje na obdobie vojenských dejín Slovenska od roku 1914 do roku 1945, s hlavným dôrazom na bojové operácie v Karpatoch na prelome rokov 1914 – 1915, na budovanie československej brannej moci v období existencie prvej československej republiky a v neposlednom rade aj na priebeh Karpatsko-duklianskej operácie, na partizánske hnutie a oslobodzovanie územia východného Slovenska v rokoch 1944 – 1945. Na prezentáciu zbierkotvornej, výskumnej a dokumentačnej činnosti múzejného oddelenia slúži pre návštevníkov Centrálna expozícia, ktorá im vo forme trojrozmerných predmetov, dobových autentických fotografií a rôznych druhov písomností podáva pútavým a atraktívnym spôsobom zaujímavé svedectvo o priebehu ťažkých bojov, ktoré sa na severovýchode Slovenska odohrávali v prvej aj druhej svetovej vojne, a taktiež aj o priebehu budovania brannej moci v období existencie prvej československej republiky. Zaujímavosťou je, že budova, v ktorej sa nachádza Centrálna expozícia Múzejného oddelenia Vojenského historického múzea vo Svidníku svojim tvarom symbolicky pripomína protitankovú mínu.

Pre organizované skupiny návštevníkov (30 ľudí a viac) sa odporúča nahlásiť na Vojenské historické múzeum – Múzejné oddelenie Svidník dátum, jazyk a počet návštevníkov telefonicky, osobne, e-mailom alebo listom minimálne 7 dní pred príchodom.

Park bojovej techniky vo Svidníku

V blízkosti budovy Múzejného oddelenia Vojenského historického múzea vo Svidníku sa ako súčasť jeho vonkajšej expozície nachádza Park bojovej techniky, vybudovaný v rokoch 1971 – 1974. Je v ňom sústredených 14 exponátov vojenskej ťažkej bojovej techniky, ktorá bola používaná v čase Karpatsko-duklianskej operácie, a taktiež aj v rámci československej armády v povojnovom období.

Pamätník sovietskej armády vo Svidníku

Pamätník sovietskej armády sa nachádza v tesnej blízkosti areálu Múzejného oddelenia Vojenského historického múzea vo Svidníku. Pamätník bol odhalený 3. októbra 1954 pri príležitosti osláv 10. výročia Karpatsko-duklianskej operácie, pričom od 27. februára 1961 je súčasťou národnej kultúrnej pamiatky Dukelské bojisko. Pylón pamätníka je vysoký 37 metrov a päťramenná hviezda na jeho vrchole dosahuje výšku 3,5 metra. Pred samotným pamätníkom je umiestnená štvormetrová bronzová socha sovietskeho seržanta, ktorý vzdáva hold padlým spolubojovníkom. Komplex pamätníka dotvárajú symbolické hroby padlých príslušníkov sovietskej pechoty, tankistov, delostrelcov a letcov, a taktiež aj rôzne súsošia a reliéfy. Súčasťou pamätníka je vojnový cintorín, ktorý tvoria štyri masové hroby. V hroboch je pochovaných vyše 9000 sovietskych vojakov, ktorí zahynuli v priebehu Karpatsko-duklianskej operácie a pri bojoch o severovýchodné Slovensko.

Pamätník Ludvíka Svobodu vo Svidníku

Na Námestí slobody vo Svidníku je umelecky stvárnený armádny generál Ludvík Svoboda v podobe sochy, aby každému pripomínala veľkosť jeho osobnosti, jeho lásku a pomoc kraju pod Duklou a zároveň je symbolom mieru a porozumenia medzi ľuďmi, ktorých armádny generál Ludvík Svoboda miloval. Socha je uliata z bronzu, váži dva a pol tony a je vysoká 4,2 m.

Generál L. Svoboda je dvojnásobným čestným občanom Svidníka. Obec Svidník mu udelila čestné občianstvo 21. 4. 1946 a neskôr mesto Svidník 6. 10. 1967. Počas frontových dní zabezpečoval pre civilné obyvateľstvo potraviny, vo vojenských kuchyniach sa dal najesť zúboženým, vyhladovaným deťom. V povojnových rokoch prikázal na našom území opravovať rozbité mosty a cesty, odminovávať úrodné polia, obnovovať život pod Duklou. Najväčším darom pre občanov bolo postavenie prvej barakovej nemocnice, neskôr novej modernej nemocnice, nesúcej jeho meno.

Údolie smrti

Medzi obcami Kapišová, Kružlová a Nižná Písaná je možné v teréne vidieť rozmiestnenú tankovú techniku znázorňujúcu tankovú rotu v útoku. Symbolizuje ju 8 stredných tankov T-34/85. Táto technika pripomína tankové boje, ktoré sa v tomto priestore odohrali v priebehu Karpatsko-duklianskej operácie v dňoch 25. – 27. októbra 1944. Práve v týchto dňoch sa v oblasti Údolia smrti odohrali najťažšie tankové boje v rámci celej Karpatsko-duklianskej operácie, pričom okrem spomínanej symbolickej tankovej roty v útoku je takmer celé údolie lemované historickou tankovou technikou. Všetky exponáty sú pritom vystavované neďaleko cesty, voľne prístupné, aby tak návštevníci mali aj na tomto mieste možnosť kedykoľvek vzdať úctu padlým vojakom na Dukle. Vstup do Údolia smrti smerom od Svidníka už z diaľky označuje známy pamätník – tzv. Taran, ktorý tvoria dva do seba vklinené tanky. Ide o sovietsky stredný tank T-34/85, ktorý je symbolicky na vyššom podstavci s hlavňou namierenou na nižšie postavený nepriateľský nemecký stredný tank Panzerkampfwagen IV.

Pamätník československého armádneho zboru na Dukle

Pamätník československého armádneho zboru na Dukle je situovaný do mierne svahovitého terénu za obcou Vyšný Komárnik po pravej strane hlavnej cesty v blízkosti slovensko-poľskej štátnej hranice. Pamätník bol slávnostne odhalený 2. októbra 1949 pri príležitosti osláv 5. výročia Karpatsko-duklianskej operácie, pričom od 27. februára 1961 je súčasťou národnej kultúrnej pamiatky Dukelské bojisko. Pylón pamätníka je vysoký 28 metrov a svojim tvarom symbolizuje jednak smer úderu sovietskych a československých vojsk do nemeckej obrany v priebehu Karpatsko-duklianskej operácie a zároveň aj bránu vstupu československých vojakov na územie svojej vlasti. Súčasťou pamätníka je aj kolumbárium s obradnou sieňou, ktorého portál je zdobený reliéfmi znázorňujúcimi bojovú cestu 1. čs. armádneho zboru v ZSSR z Buzuluku do Prahy. Na kolonáde vedúcej k pamätníku sú umiestnené bronzové tabule, na ktorých sú vygravírované mená 1265 príslušníkov 1. čs. armádneho zboru v ZSSR, ktorí padli počas bojov v rámci Karpatsko-duklianskej operácie. Komplex areálu pamätníka dotvára v jeho severnej časti tzv. Aleja hrdinov, ktorá vznikla v roku 1981 a tvorí ju pätnásť búst sovietskych a československých hrdinov, ktorí sa vyznamenali v bojoch Karpatsko-duklianskej operácie. Busty sú umiestnené na kamenno-žulových podstavcoch a sú v nadživotnej veľkosti. Súčasťou pamätníka je vojnový cintorín, na ktorom je pochovaných 565 padlých príslušníkov 1. čs. armádneho zboru v ZSSR, ktorí zahynuli v priebehu Karpatsko-duklianskej operácie a pri bojoch o severovýchodné Slovensko. Zaujímavosťou je, že pri príležitosti osláv 70. výročia Karpatsko-duklianskej operácie bola na pamätníku umiestnená verná umelecká kópia (jedná sa už v poradí o štvrtú sochu, ktorá bola od roku 1949 súčasťou pamätníka) pôvodnej sochy československého vojaka vzdávajúceho hold padlým spolubojovníkom, ktorá bola na pamätníku umiestnená pri jeho odhalení v roku 1949. Bronzové súsošie Žalujem, dielo akademického sochára Jána Kulicha, ktoré bolo nahradené vernou kópiou pôvodnej sochy československého vojaka si svoje miesto našlo v zmodernizovaných priestoroch Vyhliadkovej veže na Dukle, kde ho môžu naďalej obdivovať tak domáci, ako aj zahraničný návštevníci.

Vyhliadková veža na Dukle

Vyhliadková veža na Dukle bola pre širokú verejnosť sprístupnená v roku 1974 pri príležitosti osláv 30. výročia Karpatsko-duklianskej operácie. Dosahuje výšku 49 metrov a bola postavená na mieste pôvodnej drevenej vyhliadkovej veže z roku 1959. Interiérové priestory vyhliadkovej veže sú vhodne doplnené troma umeleckými sochárskymi dielami, zaujímavým spôsobom riešenou umeleckou figurálnou kompozíciou vyhotovenou z dreva, a taktiež aj expozičnou miestnosťou, v ktorej majú návštevníci možnosť vzhliadnuť zaujímavé dobové fotografie, nálezy z duklianskeho bojiska a v neposlednom rade aj jedinečné exponáty ťažkej bojovej techniky. Vrchná kupola vyhliadkovej veže ponúka svojim návštevníkom okrem výnimočného panoramatického výhľadu na široký priestor slovenského a poľského pohraničia – dejiska bojov Karpatsko-duklianskej operácie aj prehľadné grafické znázornenia plánu úderu Červenej armády cez Karpaty na pomoc SNP a bojovej situácie v oblasti Duklianskeho priesmyku od 30.9. do 5.11.1944. Okrem toho je pre návštevníkov na streche spodnej kupoly vyhliadkovej veže sprístupnená aj otvorená terasa. Exteriér vyhliadkovej veže je doplnený sochárskym umeleckým dielom – Lipová ratolesť a dvoma exponátmi ťažkej bojovej techniky. Zaujímavosťou je, že vyhliadková veža je postavená v tesnej blízkosti pôvodného historického miesta, na ktorom mal v priebehu bojov Karpatsko-duklianskej operácie vybudovanú jednu zo svojich hlavných veliteľských pozorovateľní armádny gen. L. Svoboda – veliteľ 1. čs. armádneho zboru v ZSSR.

Bunkre vo Vyšnom Komárniku

V lese Mativka nachádzajúcom sa v katastri obce Vyšný Komárnik bol v čase od 18. do 24. novembra 1944 umiestnený štáb veliteľa 3. čs. brigády 1. čs. armádneho zboru v ZSSR, brigádneho generála Karla Klapálka, ktorý práve z týchto miest organizoval a riadil boj o východiská z Karpát, zabezpečoval súčinnosť so susednými sovietskymi jednotkami a chránil bezpečnosť ľavého krídla hlavných síl 1. čs. armádneho zboru i 38. sovietskej armády. Štáb brigády v súčasnosti návštevníkom duklianskeho bojiska pripomínajú zemľanky, ktoré sa zachovali na svojich pôvodných miestach, pričom v rokoch 2013 – 2014 prešli komplexnou rekonštrukciou. Okrem toho sa v katastri obce Vyšný Komárnik, v blízkosti niekdajšej hlavnej cesty, nachádza aj tzv. Delový areál, v ktorom si návštevníci okrem štyroch exponátov ťažkej bojovej techniky rozmiestnených v teréne môžu pozrieť aj zrekonštruované pôvodné palebné postavenia a kryty obsluhy československého delostrelectva, ktoré práve z týchto miest koncom novembra 1944 podporovalo boje sovietskych a československých vojenských jednotiek o východiská z Karpát.

Vojenský cintorín Bodružal

Vojnové pohrebisko sa nachádza na existujúcom obecnom cintoríne v tesnej blízkosti dreveného artikulárneho kostolíka zapísaného do zoznamu UNESCO.

Pohrebisko obsahuje 39 masových hrobov, v ktorých je pochovaných 400 vojakov z čias 1. svetovej vojny. Terén celého cintorína je svahovitý. Pohrebisko ukončuje cintorín a nachádza sa na jeho najvyššom mieste. Blízkosť dreveného kostola do značnej miery ovplyvnila celkový výraz architektonického riešenia. Na kríž a lavičku je použité drevo, respektíve fošne ukladané na seba. Vzniká tak určitý vzťah medzi kostolom, prírodou a pohrebiskom. Pôvodný terén pohrebiska je vyrovnaný a mierne zodvihnutý, čím vzniká veľkosťou dominantná plocha, na ktorej sú okrem dreveného kríža a lavičky rovnomerne rozmiestnené náhrobné kamene v počte 39 kusov. Tieto tvoria betónové kvádre s odtlačenými letokruhmi dreveného debnenia. Plocha je zatrávnená, a teda svojím povrchom a materiálom nijako nekonkuruje okoliu, ale pietne miesto predsa zdôrazňuje. Na okraji pohrebiska je osadený drevený kríž – socha – negatív. Je vytvorený systémom 39 otvorov. Tieto „stratené“ časti celku sú potom rozmiestnené na trávnatej ploche pomníka (náhrobné kamene). Krížu dominuje veľký otvor v jeho prieniku symbolizujúci spojnicu medzi svetom živých a svetom mŕtvych. Dôležitým prvkom celej kompozície je lavička. Je riešená ako obojstranná a umiestnená tak, aby z nej bol výhľad na krajinu a kostolík pod pohrebiskom. Slúži aj ako nosič textovej informácie.

Nemecký vojenský cintorín v Hunkovciach

Cintorín pochádzajúci ešte z čias druhej svetovej vojny sa nachádza na začiatku obce Hunkovce po ľavej strane hlavnej cesty v smere od Svidníka. V roku 1994 bol tento cintorín na základe uzavretých bilaterálnych zmlúv a dohôd obnovený, resp. znovu vybudovaný nemeckým Ľudovým zväzom starostlivosti o nemecké vojnové hroby. Následne bol v roku 1995 aj vysvätený. Na cintoríne je pochovaných takmer 3 100 nemeckých vojakov, ktorí zahynuli v priebehu Karpatsko-duklianskej operácie. Na každom z hrobov je umiestnený kríž s menami, údajmi a vojenskými hodnosťami padlých, pričom na každej strane kríža sú uvedení štyria padlí. Zaujímavosťou je, že plot okolo cintorína, podmurovka vstupnej brány na cintorín, parkovisko pred ním, mulda okolo centrálneho kríža a chodník v areáli cintorína sú vybudované z bridlice pochádzajúcej z miestnych okolitých lesov.

Múzeum tokajíckej tragédie

V obci Tokajík na severovýchode Slovenska sa nachádza Expozícia Múzea SNP s názvom Fašistické represálie na východnom Slovensku. Oproti Múzeu tokajíckej tragédie sa nachádza pamätník venovaný obetiam fašistických represálií v obci Tokajík, ktoré boli zavraždené pri vypálení obce 20. novembra 1944.

Dňa 19. novembra 1944 zavraždili fašisti 32 nevinných mužov v Tokajíku. Dvaja ostali nažive ako svedkovia strašnej, neľudskej, ale zverskej fašistickej zlovôľe. Na prosbu Medvedza a Stropkovského prišli 12. decembra 1944 občania zo susedných Piskoroviec a zakopali obete do spoločného hrobu na mieste vraždy. Po návrate z evakuácie požiadali príbuzní o exhumáciu zavraždených obetí, aby ich mohli pochovať tradičným spôsobom. Dňa 4. apríla 1945 sa na obecnom cintoríne konal pohreb obetí za účasti množstva ľudí z okolitých dedín.

Pamätník tokajíckej tragédie

Pamätník venovaný obetiam tokajíckej tragédie umiestnený na cintoríne v obci Tokajík.

Zdroj: zrušena stránka dukladestination.com