Na Makoviskom panstve v 17. a 18. storočí sa rozvíjali nielen majerské formy hospodárstva na poli, pastierstve, v lesoch, ale rozširovali sa ďalšie odvetvia – vodné píly, papierne, výroba šindľov, pálenie uhlia a výroba skla. Pri výrobe skla bolo potrebné kvalitné bukové drevo a kremeň , preto sklárne sa zriadzovali v obciach, kde boli vhodné prírodné podmienky.
V okolí Bardejova, napr. v Stebníckej Hute, Livovskej Hute, Hervartove a v podduklianskej oblasti v Príkrej a Šarbove. Skláreň v Šarbove zanikla okolo r. 1857, v Príkrej fungovala až do 1. svetovej vojny. Skláreň v Príkrej bola na dvoch miestach. Najprv vznikla v lokalite Chotárne, v západnej časti chotára smerom na Nižný Komárnik a dodnes má názov Peciská. Neskôr sa presťahovala do novej lokality, kde boli lepšie prírodné podmienky ( voda, bukové drevo, kvalitnejší kremeň a prístupnejší terén). Huta stála v hornej časti za dedinou v lokalite Dobry potoky pri sútoku dvoch potôčikov z Lysej hory a pravého prítoku spod Douhych. Dodnes sú tu zvyšky troch pecí a veľké množstvo úlomnkov skla, ale celý priestor je zarastený krovím.
Podľa rozprávania pamätníkov na tomto mieste okrem pecí stál drevený dom majiteľa Skljarského, priestory pre robotníkov a sklady pre výrobky. Na svahoch oboch potokov je kvalitný kremeň. Cesta k hute viedla údolím popri potoku prístupnou cestou. Po výrobni skla zostal iba chotárny názov Huta a Nad Hutou.
Majiteľom a majstrom huty bol Skljarský, ktorý sa v zozname obyvateľov Príkrej uvádza v roku 1773. Pochádzal z Bardejova, kde boli podobné známe huty. Skljarský vyrábal sklo, fľaše, poháre, poháriky a iné výrobky. Určité množstvo povinne odovzdával Makovickému panstvu a ostatok predával najmä v Poľsku. – Krosne, Sanoku, Rymanowe a na domácich trhoch a jarmokoch. Výrobky zo sklárne v Príkrej sa dopravovali cez Čeremchu a Vyšný Komárnik. Obchod organizoval Príkran Salamon Katz, ktorý je v zoznamoch uvádzaný ako obchodník. Skljarského huta bola malá prosperujúca rodinná firma. Príležitostne zamestnával aj niekoľko miestnych obyvateľov a furmanov.
Svedčí o tom aj skutočnosť, že Skljarský bol hlavným fundátorom ( zriaďovaťel, zakladateľ) pri výstavbe drevenej cerkvi, ktorú si Prikrania postavili v roku 1776. Jeho syn Ján Skljarský-Juhasevič vyštudoval v Ľvove za kantora a učiteľa a bol vlastne prvým Príkranom s vysokoškolským vzdelaním.
Z knihy Príkra, Michal Blicha, Richard Custer, Vladimír Grešlík, 2006, Akcent Print. ISBN 80-969419-7-6